Vystudovany na UK v Bratislave, momentalne mam 2 zamestania. Zenaty, mam 2 prekrasne dcerky Lauru a Danku. Ked si najdem nejaky volny cas, rad sa venujem horolezectvu, horskemu bicyklovaniu, kamaratom, no toho casu skutocne nie je vela. Rad spoznavam novych ludi, krajiny, kultury. Raz by som rad precestoval na bicykli celu Europu, mozno i dalsie casti sveta, no na to momentalne nie su financie Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Práve bolo 8,30h... To sa dá ešte ako tak nazvať, že sa dá... Ale pre koho? No pre mňa určite nie! Pes sa tlačil ku mne do postele a ja som mal pocit, že to je dačo iné len nie pes. V kuchyni nahlas hrali jubilantom, kde som sa dozvedel, koľko rokov spolu žijú manželia XY a že sa k blahoželaniu pripájajú aj Milka s rodinou a do toho všetkého búchala pravdepodobne „vedúca“ tĺčikom na nedeľné mäso. Asi rezne. Prebral som sa, no ale nevstal.
Po 2 tyzdnoch a 9000 km konecne nejaka civilizacia.Mmmmmmmmmmmmmmmmm, len si tak plavat ulicami Hong Kongu do nekonecna. Hong Kong je presne to, co som ocakaval - uzke ulicky lemovane nekonecnymi mrakodrapmi. Chodniky preplnene krasnymi vonavymi ludmi. Proste uplny opak Ciny. Cesta vlakom z Pekingu nebola nijak zaujimava - konecne som si pozrel zopar filmov, co som mal v pocitaci. Do HK som prisiel poobede, ale hned na stanici som musel vybavit x veci (najst internet, kupit si lokalnu sim kartu, vymenit peniaze atd). Takze som odtial odchadzal az podvecer. Na moje stastie. Kamos Ron, ktory je aj moj sprievodca a byva tu uz 2 roky mi povedal, ze sa mam nastahovat do Causeway bay. Najhongkongskejsi Hong Kong.
Bol som chlap, odvazny, slobodny a mal som dlhe vlasy. Moja zena sa so mnou zoznamila a nie naopak. Manzelka za mnou uplne salela. Bolo jedno kam som isiel, ona tam uz bola. Je tomu uz 12 rokov. Vtedy som bol zaryty motorkar, obliekal som si cierne tricka, roztrhane rifle a motorkarske cizmy, a mal som dlhe vlasy. Samozrejme mal som oblecenie aj na vynimocne udalosti.
Dnes by to bol býval perfektný deň. Lenže perfektný deň dokážu niekomu ako som ja skaziť perfektne načasované maličkosti, nad ktorými by iní mávli rukou a išli ďalej. I bolo – nebolo (dobre veru nebolo), vybral som sa po skvelom dni v práci, keď sme zasa toho veľa nespravili, samozrejme, domov. Vychytal som celkom dobrý autobus – chodil, nehučal a brzdil. Ideálne. Dokonca sa so mnou kolegyňa samaritánsky rozdelila o narodeninovú čokoládu. Všetko sa zdalo byť ideálne.
